Už dlhšie obdobie sa stretávame s elektronizáciou, či už súkromnej komunikácie, obchodu alebo verejnej správy. S príchodom tzv. elektronickej doby sa postupne mení komunikácia subjektov občianskoprávnych vzťahov, obchodnoprávnych vzťahov, ako aj prijímateľov a poskytovateľov služieb vo vzťahu k verejnej správe, súdom a iným organizáciám. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zavádzať elektronické systémy, ktoré dokážu túto komunikáciu virtuálnym spôsobom sprostredkovať. V poslednom období sa však technológie vyvíjajú závratnou rýchlosťou, na čo musí reagovať jednak legislatíva, ale aj samotný trh. A tieto nie sú na uvedené procesy pripravené, aj napriek tomu, že Európska únia sa snaží prostredníctvom rôznych opatrení a mechanizmov reagovať na spomínaný technologický pokrok. Problémom je najmä legislatívna roztrieštenosť v rámci jednotlivých členských štátov, tiež množstvo obmedzení vychádzajúcich z geografického hľadiska, a ako marginálny problém sa javí nedostatok financií určených pre zavádzanie nových systémov. Autorka sa zameriava na vyššie uvedené problémy a v širších súvislostiach poukazuje na aktuálny stav elektronizácie najmä v rámci elektronického obchodu a s ním spojených vzťahov, ktoré sú od neho neoddeliteľné. Poukazuje tiež na niektoré nedostatky zavádzania technológií do procesov, v rámci ktorých sú realizované právne vzťahy a poskytuje tak aj niektoré úvahy de lege ferenda.